Vavrišovo je podhorskou obcou nachádzajúcou sa v hornom Liptove medzi mlynským potokom a riečkou Belá 5 km severovýchodne od Liptovského Hrádku na južnom úpätí Baranca.Je umiestnená medzi Vysokými Tatrami, Roháčmi a Nízkymi Tatrami. Nachádza sa v nadmorskej výške 680 až 720 m n. m. Je to raj pre hubárov.
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce.V červenom štíte od dola dvomi zlatými striebroplodými vavrínovými vetvičkami ovenčený, zlatým prstencom nimbovaný, zlatovlasý svätý Vavrinec v striebornom šate, s ľavicou v bok, pravici s vavrínovou ratolesťou spomenutých tinktúr.
Historicky prvá písomná zmienka je z roku 1286, vtedy ako majetok Mikuláša, syna Serefelovho. Vavrišovo vraj dostalo meno podľa Serefelovho otca Vavrinca.
Bitka pri Vavrišove – Švihrovská
Kurucká vojna Udalosti, ktoré predchádzali tejto bitke sú charakterizované odporom šľachty a poddaného ľudu proti Habsburgovskej vláde, ktorý vzrástol najmä po Bratislavskom sneme r. 1687. Opatrenia, ktoré boli na sneme prijaté obmedzili stavovské privilégia a záujmy šľachty. Všeobecná nenávisť vyústila do stavovského povstania, ktoré viedol František Rákoczi II.
V roku 1704 sa do rúk Rákocziho kurucov dostalo celé Slovensko. Vojnové pustošenie najviac postihlo poddaný ľud. V spomínanom roku vyhoreli obce Vavrišovo a Kokava.
Kurucké vojsko však v roku 1708 utrpelo porážku v bitke pri Trenčíne. Nastal zlom vo vojenských akciách Rákocziovského povstania.
